Slovenská firma, rakúsky projekt:
Čo by ste mali vedieť o stálej prevádzkarni a činnosti vašich zamestnancov

1. Viac než len medzinárodné vyslanie

Mnohí slovenskí podnikatelia považujú Rakúsko za atraktívny trh – väčšie zákazky, rozvinutejší trh a potenciálne vyššie zisky.
Pri cezhraničnej činnosti však rýchlo vyvstávajú otázky, ktoré netreba podceňovať: Kedy vzniká stála prevádzkareň? Aké sú povinnosti voči rakúskym úradom? A čo zákony proti mzdovému dumpingu?
Najmä pre slovenské firmy je dôležité riešiť tieto témy vopred, aby sa vyhli pokutám a dodatočným nákladom. Poznanie predpisov vám môže výrazne pomôcť k úspešnému priebehu projektu.

2. Stála prevádzkareň: Kedy vzniká a čo znamená

Stála prevádzkareň je trvalé miesto, z ktorého firma vykonáva časť alebo celú svoju činnosť. V Rakúsku za ňu môže byť považovaný aj obyčajný stavebný kontajner či prenajatá kancelária — ak sú splnené určité podmienky.
Pre slovenské firmy, ktoré občas prijímajú zákazky v Rakúsku, je kľúčové vedieť, kde končí dočasná činnosť a začína daňová povinnosť.

Na čo si dať pozor:

• Dĺžka trvania projektu: Trvanie prác má veľký význam – po prekročení určitého času môžu úrady automaticky predpokladať vznik stálej prevádzkarne.
  
  Tip: Porovnajte dĺžku vášho projektu s platnými predpismi, aby ste predišli nepríjemným prekvapeniam.



• Typ služby: Montáž, poradenstvo alebo založenie pobočky – každý typ činnosti môže mať iný právny dopad.
  
  Tip: Veďte si presnú dokumentáciu o rozsahu a charaktere prác – pomôže to pri prípadnej daňovej kontrole.

3. Ohlasovacie a administratívne povinnosti

Akonáhle vznikne stála prevádzkareň alebo začnú zamestnanci pracovať v Rakúsku, môže dôjsť k rôznym povinnostiam: registrácia na rakúskom daňovom úrade, DPH, vedenie účtovníctva, či dodržanie archivačných lehôt.
Firmy by si tiež mali overiť, či pre dané činnosti potrebujú rakúske podnikateľské oprávnenie. Nedodržanie týchto krokov môže viesť k sankciám.

Na čo si dať pozor:

• Daňová registrácia: Podľa typu projektu môže vzniknúť povinnosť registrácie na daňovom úrade v Rakúsku.
  
  Tip: Zistite si včas, či potrebujete rakúske daňové číslo, a pripravte si dokumenty pre prípadnú kontrolu.


• Živnostenské oprávnenie: Pre niektoré činnosti môže byť potrebné získať živnostenské oprávnenie v Rakúsku.
  
  Tip: Porovnajte slovenské a rakúske predpisy, aby ste predišli problémom s uznaním oprávnenia.

4.Vysielanie zamestnancov: Povinnosti a nástrahy

Pri vysielaní slovenských zamestnancov do Rakúska platia prísne predpisy. Kľúčové je dodržiavať tzv. zákon proti mzdovému dumpingu (LSD-BG) – ten zabezpečuje, aby vyslaní zamestnanci dostávali minimálnu mzdu platnú v Rakúsku.
Navyše musia byť splnené oznamovacie povinnosti (napr. oznámenie ZKO) a dodržiavané pracovné časy. Chyby môžu viesť k vysokým pokutám.

Na čo si dať pozor:

5. Kedy sa oplatí odborné poradenstvo

Témy ako stála prevádzkareň, daňová a sociálna registrácia či pracovné právo sú pre mnohé firmy zložité. Pri cezhraničných projektoch sa situácia ešte viac komplikuje.
Odporúča sa preto konzultovať celý projekt vopred s odborníkmi na rakúske právo a dane. Najmä pri projektoch, ktoré trvajú dlhšie než bežné montáže, môže nesprávne posúdenie viesť k vysokým dodatočným nákladom.
Rovnako platí: ak sú zamestnanci platení pod úrovňou rakúskych minimálnych miezd, hrozia sankcie podľa LSD-BG. A ak chýba ohlásenie či dokumenty, môže ísť o tisícové pokuty.

Záver: Včasná konzultácia sa často vyplatí – a môže ochrániť firmu pred zbytočnými nákladmi.

(Tento článok nenahrádza právne ani daňové poradenstvo. V prípade konkrétnych otázok nás neváhajte kontaktovať.)